Ideálny vyhľadávač: Každý si “vychová” svoj

Perfektný vyhľadávač by mal na akýkoľvek dotaz ponúknuť správny, ten najrelevantnejší výsledok. Na prvej pozícii by mal byť výsledok, ktorý JA očakávam. Táto predstava je viac menej nereálna, nikdy nemôže vzniknúť ideálny vyhľadávač, pretože na jeden všeobecnejší dotaz existuje nepreberné množstvo odpovedí a pre každého môže byť správna nejaká iná. Aby bolo možné vždy ponúknuť správnu odpoveď na najvyššej pozícii, vyhľadávače by museli čítať ľudské myšlienky. Ak napr. hľadám výraz “električky”, v skutočnosti môžem mať na mysli spoje električiek v Bratislave, históriu električiek, či sex v električke. Presnejšia formulácia sa mi buď nechce písať, rozmýšľať nad ňou, prípadne ani sám presne neviem, čo sa chcem spýtať. Keď nemám predstavu, aké konkrétne informácie hľadám, ako to má vedieť vyhľadávač? No môže sa to pokúsiť odhadnúť a čím lepšie sa “trafí” (nielen) do mojich predstáv, tým bude bližšie k dokonalosti. Ako sa vraví: “Na blbú otázku, blbá odpoveď”, no my očakávame na hlúpu otázku správnu odpoveď. Keď sa experta na automobily spýtam: “Autá?”, pravdepodobne odpovie niečo v zmysle: “Čo autá, aké autá?”. Potrebuje lepšie špecifikovať dotaz a postupnými cestičkami z nás “vymláti” správnu otázku, na ktorú bude schopný jednoznačne odpovedať. Podobný systém by mohli zrealizovať aj vyhľadávače, postupným upresňovaním dotazu by používateľ nakoniec dospel k správnej odpovedi, len má to jeden háčik. Používateľom internetu sa nechce čakať a nebodaj ešte aj rozmýšľať, do sekundy väčšina očakáva výsledok. Momentálne už zväčša vyhľadávače dokážu na presný dotaz správne odpovedať a ak nie, tak dotaz nie je až taký presný ako by mal byť, alebo naň zatiaľ neexistuje správna odpoveď, prípadne je skrytá. Skrytá za synonymami, v inom jazyku a podobne. I keď v tomto...